Extrémne zjazdy na Slovensku
Motívom vykonávania strmých zjazdov či horských prechodov bola a vždy bude úžasná túžba po poznávaní prírody súčasne s poznávaním svojich vlastných schopností v dosahovaní športových výsledkov. Dosahovanie vytúžených mét bolo a je podmienené kvalitou výstroja, hlavne lyží, postupným zvyšovaním techniky lyžovania ako aj poznávaním princípov padania lavín, vhodnosti poveternostných podmienok, priestorovej aj zemepisnej orientácie a samozrejme fyzickej kondície.
Od začiatkov používania lyží v horách zhruba do roku 1960 sa používali lyže bez kovových hrán, ktoré umožňovali realizovať zjazdy len na mäkkých snehoch. Hrany lyží sa na tvrdých snehoch rýchlo zaobľovali a lyžovanie strmých terénov sa tým stávalo nebezpečným. Sklznica lyží bola drevená impregnovaná voskami za tepla a pre zjazd ručne voskovaná, neskôr sa sklznice natierali „Lakom na sklznice“. Oceľové delené hrany sa začali používať niekedy okolo roku 1955 a upevňovali sa malými skrutkami do dreva do pripravenej drážky na hrane lyže. Zalievané „L“ hrany sa začali používať od cca polovice 60. rokov súbežne s umelými hmotami sklznice. Podobne vývoj lyžiarskeho viazania (kvalita, bezpečnosť, hmotnosť, vhodnosť použitia...), tuhosť lyžiarky podmieňovali dostatočnú kvalitu techniky jazdy vhodnú do strmosti viac ako 45°. Kvalita lyží (dĺžka, šírka, tvar bočnej krivky, rôzne materiály atď.) predstavuje ďalšiu genézu vývoja o ktorej by sa dal napísať román.
Zhruba takéto bolo pozadie realizácie prechodov a strmých zjazdov, čo samozrejme navodzuje aj značnú úctu k výkonom ktoré sa v minulosti podávali. Uvedené materiálne zázemie je neporovnateľné so súčasnými možnosťami výberu kompletného vybavenia skialpinistu.
Takéto okolnosti umožňovali vykonávať len také túry a zjazdy za takých podmienok, aké sa dali za danej vybavenosti uskutočniť. Horské lyžovanie sa vtedy volalo aj jarné lyžovanie. Vykonávalo sa takmer výhradne v jarnom období, kedy boli podmienky bezpečné. Keď sa išlo do hôr s lyžami v šesťdesiatych - sedemdesiatych rokoch, neboli ani viazania na túry ani pásy. Lyže sa nosili na chrbte a išlo sa peši. Používali sa lyže dĺžky až 215 cm a s vtedajším lyžiarskym výstrojom sa dali lyžovať otvorené terény so sklonom zhruba do 40°.
Rozvojom zjazdového lyžovania v 50. až 70. rokoch minulého storočia ustúpilo vysokohorské lyžovanie do úzadia a horolezci ním opovrhovali a neuznávali ho. Tí, ktorí v zime liezli, brodili sa často hlbokým snehom. Horské prechody, túry aj zjazdy vykonávané zhruba do roku 1970 sú už spomenuté v predošlých kapitolách.
Po roku 1965 nadväzuje na extrémne zjazdy A. Luczyho Pavol Rajtár (1936), pracovník Horskej služby TANAPu vo Vysokých Tatrách. Zlyžoval vyše 120 ciest, z ktorých polovicu tvoria prvozjazdy. K najvýznamnejším patrí zlyžovanie Krčmárovho žľabu (1971), východnej steny Slavkovského štítu a Vysoká centrálnym žľabom (1975), východnej steny Kriváňa (1976), Prostredného hrotu východnou stenou (1978) a Satana východnou stenou (1979). Na Kaukaze zlyžoval Elbrus a Kazbek Azauským kuloárom (1983), v Hindukuši Corpis E Yachy 5698 m (1974), na Pamíre v roku 1977 zlyžoval Pik Razdelnaja 6 194 m, v roku 1982 štít Korženevskej 7105 m a Leninov štít 7134 m. (Ivan Dieška, Horolezectvo, encyklopédia).
V sedemdesiatych rokoch začína svoju skialpinistickú kariéru Stanislav Melek. Najskôr to bol Kriváň centrálnym žľabom s Igorom Malinovským (1972), následne Zlomisková štrbina a iné žľaby v Doline Zlomísk. 1974 – Satanove sedlo do Mengusovskej doliny, v roku 1975 to bola Vysoká centrálnym žľabom, Sedlo nad Skokom do Mengusovskej doliny (spoločníci Vladimír Melek, neskôr aj Mária Meleková), Malá Bašta V stenou a žľabom do Mengusovskej doliny (s Vladom Melekom), Štrbský štít k Capiemu plesu, Lomnický štít na Lomnické sedlo a cez Kartarikov žľab, tiež cez Cmiter do Skalnatej doliny, Kozia kôpka na východ, Predná Kozia štrbina do Červenej doliny (s Marianom Šajnohom), Čierny štít V chrbátom a 50°svahom na terasu Veľkej Zmrzlej doliny. V roku 1976 – Kolový štít cez Čierne sedlo do Malej Zmrzlej doliny (s Vladom Melekom); 1977 – Končistá na Lúčne sedlo (s Máriou Melekovou); do roku 1986 okrem iného zlyžoval Ovčiarsku lávku a Baranie rohy do Malej Studenej doliny a v roku 1987 Poslednú štrbinu do Medenej kotliny.
Kým do konca 70. rokov minulého storočia boli extrémne zjazdy doménou pár jednotlivcov, v 80. rokoch sa táto krásna nebezpečná aktivita, najbližšia horolezeckému remeslu, rozšírila do značne väčšieho kolektívu ako tomu bolo doposiaľ. Horolezcov tam jednoznačne nasmerovali preteky v skialpinizme, ktoré prelomili bariéru „opovrhovania“ z rokov predchádzajúcich.
Z pohľadu vývoja je možné skonštatovať, že do roku 1980 boli lyžované hlavne žľaby a ľahšie dostupné vrcholy, ktoré postupne naberali na technickej obtiažnosti, strmosti a exponovanosti v závislosti od fyzických, psychických dispozícií a záujmu horolezcov.
Obdobie rokov 1980 - 1995
V osemdesiatych rokoch sa na dráhu extrémneho lyžovania dávajú horolezci, ktorí pochopili krásu túr s lyžami čím si rozšírili svoje možnosti horolezeckého pohybu „na hrane“ o ďalšiu športovú disciplínu. O počtoch uskutočnených zjazdov neexistuje žiadna komplexná evidencia. Napriek tomu však vieme povedať, že lyžovanie nenáročných sediel či štrbín sa stalo akýmsi „povinným vstupom“ do extrémneho lyžovania. Do popredia záujmu sa s naberaním skúseností postupne dostali aj zjazdy stenového charakteru.
Predstaviteľmi tohto obdobia sú Marián Tonkovič, Jaroslav Jurečka, Jozef Javorský, Emil Hanus, Dušan Adamík, Milič Blahout, Peter Baláž, Peter Fleišer, Róbert Gálfy, Ivan Urbanovič ml., Peter Lichý, Ladislav Raček, Jaroslav Sidor, Vasil Saloň, Rudolf Knut a iní.
Ich kvality predstavovali zjazdy - Malá bašta do Mlynickej doliny, Veľká Svišťovka k Zelenému plesu, Hrubý vrch a Jakubiná v Západných Tatrách do Jamnickej doliny, Slavkovský štít južnými žľabmi a na sever Gróssovým žľabom, Satanov žľab do Mengusovskej doliny, Vysoká centrálny žľab, Kriváň V stenou, Červený žľab, Lomnický štít cez Cmiter a Medenými lávkami, Diablov a Krčmárov žľab, Batizovská próba, Malý Ľadový štít do Sedielka, Kráľovský žľab, Nemecký rebrík, Javorový štít na juh, Pustá lávka do Kačacej doliny, Jahňací štít V stenou, Huncovský štít V a Z stenou, Nižná Kežmarská priehyba Z stenou, Mlynár Veľkým žľabom vo V stene, Magurská lávka, Veľká Volia štrbina na juh, Sedlo nad Skokom na východ, Zlobivá centrálnym žľabom, Litvorový štít S stenou, Malý Ľadový štít Suchým ramenom, Rysy k Žabím plesám, Východné Mengusovské sedlo k Hincovmu plesu, Svišťový štít V stenou, Bielovodská vežička do Bielovodskej doliny, Stolarczykovo sedlo na obidve strany, Satan V stenou, Hlinská veža, Končistá V stenou, Kriváň V stenou, Zvodná lávka, Vyšná Zlobná štrbina na sever (7.5.1988), Široká veža Z stenou, Malý Ľadový štít V stenou, Prielom v Ostrom štíte, Lastovičia a Malá Lastovičia štrbina, Vyšná Mačacia a Zubatá štrbina do Malej Studenej doliny, Predná bašta V stenou, prvozjazd z Vyšnej Kežmarskej štrbiny do Medenej kotliny, JV vrchol Vysokej cez Vyšné dračie sedlo do Dračej dolinky, Západná Železná brána Kačacím žľabom vo východnej stene a iné.
Najvýznamnejšou osobnosťou osemdesiatych a deväťdesiatych rokov bol Vladimír Tatarka (1945-2001) - prezývaný Džipsy. Rodák z Banskej Bystrice sa venoval najskôr zjazdovému lyžovaniu. Po úraze oka sa pod vedením Jána Banku začal venovať horolezectvu. V roku 1974 odišiel pracovať, už ako výborný lezec, do Horskej služby v Starom Smokovci. Stal sa výborným znalcom vysokohorského prostredia Vysokých Tatier. Bol vynikajúci horolezec, neskôr aj horský vodca s dokonalou orientáciou v teréne napriek očnému handycapu. Kvalitná technika lyžovania a horolezecké schopnosti ho predurčili pre extrémne lyžovanie. Neuspokojil sa so strmosťou žľabov, ale vstúpil s lyžami na vysnežené línie stien štítov. Prvou takouto líniou bol zjazd orientačne komplikovanej severnej steny Slavkovského štítu 9.4.1983. Vlado Tatarka má na svojom konte množstvo zlyžovaní vrátane prvozjazdov napr.: Kolový štít S stenou, Malý Pyšný štít severnou stenou, Kežmarský štít cez Nižnú Kežmarskú štrbinu do Skalnatej doliny, Ľadovú dolinku a Goralský žľab v severnej stene Ľadového štítu, Huncovský štít žľabmi v západnej stene, Ľadovú štrbinu na severozápad, Drobnú vežu Z stenou, Gerlachovské sedlo, Zvodnú lávku Z stenou, Litvorov štít do Kačacej doliny, Valov žľab, Veľký Mlynárov žľab a množstvo iných.
K najnáročnejším výkonom patrí zlyžovanie Goralského žľabu a Kežmarského štítu západnou stenou a cez Cmiter do Skalnatej doliny.
Nová generácia – obdobie rokov 1995 – 2005
Deväťdesiate roky priniesli nemálo zmien aj do osobného života extrémnych lyžiarov. Otvorili sa hranice, začalo sa cestovať za inými horami a možnosťami v nich. Po roku 1995 sa mení aj pomyselná zostava horolezcov – extrémnych lyžiarov. Niektorí zostávajú, pribúdajú noví. Dostatok kvalitnej výstroje sa prejavuje aj na zvýšení náročnosti vykonávaných zjazdov. Niektoré zjazdy pre svoju krásu sa stávajú tradičnými iné pre svoju náročnosť populárnymi – prestížnymi.
K extrémnym lyžiarom sa postupne pridávali Karel Jakeš, Pavol Kuna, Július Kallo, Igor Michník, Róbert Karkus, Eduard Kuro Lipták, Michal Krolák, Miki Knižka, Rasťo Križan, Ivana Filová Sikulová, Bohuslav Štofan a iní. Z množstva zlyžovaných ciest vyberáme: Krčmárov žľab, Vysokú lávku, Ľadovú štrbinu, Kolový štít cez Čierne sedlo do Malej Zmrzlej doliny, Teriansku vežu do Veľkej záhradky, Soliskovú štrbinu, z Kolového štítu SZ stenou, Štrbina nad Malou záhradkou, Žabí Javorový vrch do Rovienkovej doliny, Svinka Z stenou, Štrbinu za Bránou do Kolovej doliny, Rysy k Morskému oku, snehovú galériu na Gerlachovské spády, Prostredný hrot do Malej Studenej doliny, Malý Ľadový štít SV stenou, Kolový štít do Čiernej Javorovej doliny, z Poslednej štrbiny do Medenej kotliny, Kolový štít pravou stranou do Malej Zmrzlej doliny a iné.
Známejšími extrémnymi zjazdmi sa predstavil Rasťo Križan (1969), medzi ktoré patria druhé zlyžovanie Tatarkovej cesty v Z stene Kežmarského štítu, Lomničák cez cmiter, Vysoká centrálnym žľabom, Červený žľab do Mlynickej doliny, cesta Horn-Serenyi z Javorového štítu a iné. Známejší je však extrémnymi zjazdami v zahraničí, ako je uvedené v inej kapitole.
Predstaviteľkou žien v extrémnom lyžovaní je Ivana Filová Sikulová (1973), rodáčka z Banskej Bystrice. K jej najlepším zjazdom vo Vysokých Tatrách patria – z Predného Soliska do Mlynickej doliny (50-53°), zo sedla nad Červeným žľabom a z Prednej Bašty do Mlynickej doliny (45-48°), prvé opakovanie zjazdu z Mlynára do Ťažkej doliny, sedlo na Ohniskom, Malý Ľadový štít SZ stena, Satanov žľab do Mlynickej doliny a iné.
Ďalšou poprednou extrémnou lyžiarkou je Katarína Ovseníková, rodáčka zo Žiliny. K zlyžovaniu klasických sediel pridala postupne - Sedlo nad Skokom do Mengusovskej doliny, Vysoká centrálnym žľabom, Kežmarský štít Z stena zopakovanie Tatarkovej cesty s R. Križanom, Lastovičia a Posledná štrbina do Medenej kotliny a iné.
Bohuslav Štofan (1967) je najznámejším predstaviteľom extrémneho lyžovania. Vo VysokýchTatrách, Alpách, Pamíre a Ťan-Šane má zlyžované vyše 250 ciest a na konte má cez 20 prvozjazdov.
Z množstva výkonov vyberáme - Jahňací štít V a Z stenou, Stolarczykove sedlo na obidve strany, Baranie rohy cez platňu na SV a na JZ, Posledná štrbina do Medenej kotliny, Rakúsky žľab na východ, Huncovský štít V kuloárom a Z stenou, Kežmarský štít Z stena, prvé opakovanie Tatarkovej cesty, Bachledova štrbina na západ, Svinka na západ, Sivé sedlo na severovýchod, Veterná štrbina a Spišský štít na západ, Ľadová štrbina na severovýchod, Malý Ľadový štít SV stenou, Prostredný štít na východ, Rinčová štrbina na východ, Pastrnákova lávka rampou v Z stene Končistej, Snehová galéria na SV, Vysoká cez Vyšné Dračie sedlo, veža nad Okrúhlym plesom do Malej záhradky, Šedá lávka na obidve strany, Kriváň V stena a iné.
Viacej informácií o uvedených skialpinistoch nájdete v už spomínanej knihe Bohuslava Štofana „Dejiny horského lyžovania“.
Obdobie rokov 2005 - 2020
Zmapovanie a zostavenie prehľadu mien a čiastočne aj športových výkonov tohto obdobia sa podarilo Mirovi Peťovi. Nie všetci totiž boli ochotní svoje výkony konkretizovať zaslaním konkrétneho zoznamu vykonaných túr a mnohí zoznam túr ani neposlali. Na základe takýchto čiastkových informácií môžeme skonštatovať, že v období rokov 2005 – 2020 vykonávalo extrémne zjazdy približne 100 mužov a 10 žien. Opäť nie všetci súhlasia so zverejnením svojho mena či výkonov.
K protagonistom extrémneho lyžovanie v tomto období patria: Miroslav Peťo, Rastislav Peťo, Miki Knižka, Rasťo Križan, Michal Malák, Martin Eliáš, Martin Bartoň, Gabriel Šlárko, Rudo Ďuriš, Roman Greguš, Martin Horvát, Zdeno Žufa, Michal Kováčik, Matúš Kuchyňa, Michal Mravec, Ján Kořínek, Michal Laho, Bohuslav Štofan, Róbert Vrlák, Richard Böhmer, Matúš Ovšonka, Ivana Filová Sikulová, Petra Pogányová, Andrea Saloňová, Katarína Ovseníková a iní. K nim sa radia aj priatelia z Čiech Rosťa Tomanec, Karel Svoboda a bratia Švihálkovci.
Objem výkonov takéhoto širokého kolektívu s ich partnermi nevieme pre nedostatok informácií ani v súčasnosti presnejšie definovať. Z tohto dôvodu je to príliš málo na celkové zhodnotenie výkonov čo do počtu, kvality a náročnosti.
Známe krásne zjazdy sú často opakované akoby na zopakovanie techniky lyžovania či overenia podmienok na extrémne zjazdy. Tie sú postupom času stále premenlivejšie s rôznou kvalitou snehovej vrstvy, jej množstvom a lavinóznosťou. Vyžaduje to oproti minulosti oveľa viac skúseností, dôslednú prípravu a taktiku podujatia. Nesmieme zabúdať, že skialpinista lyžujúci extrémny terén je v polohe „neisteného sólo lezca“ čo vyžaduje vysokú dokonalosť techniky lyžovania, vysokú psychickú odolnosť i dokonalú znalosť prostredia zamýšľaného výkonu.
K vyhľadávaným či opakovaným zjazdom patria napr.: Batizovský žľab, Diablov žľab, Končistá (V stena), Vysoká (centrálny žľab), Batizovská próba, Krčmárov žľab, štrbiny a vrcholy soliskového hrebeňa, Slavkovský štít rôznymi smermi, Žltá a Ovčiarske lávka, Západná Volia štrbina Grónskeho lávkou k Czarnemu stawu, Bránička do Veľkej Studenej doliny, Lomnický štít cez Cmiter do Skalnatej doliny, Mlynár a iné.
Pre vytvorenie obrazu o náročnosti vykonaných zjazdov posledného obdobia uvádzam výber z najnáročnejších vykonaných zjazdov o ktoré sa zaslúžili hlavne Miro Peťo s Rasťom Peťom, ale aj iní:
Hlinská veža do Mlynického kotla, Javorový štít Z stenou, Mlynické Solisko ľavou vetvou centrálneho žľabu do Mlynickej doliny, Štrbský štít S stena priamo, Lomnický štít cez Medené lávky k Brnčalke, Zadná Bašta do Mengusovskej aj Mlynickej doliny, Diablov žľab, Kežmarský štít Tatarkova cesta direkt (prvozjazd), Malý Kežmarský štít SZ stenou a Nemeckým rebríkom (prvozjazd), Malý Pyšný štít V stenou k Brnčalke, Kotlový štít cez Krčmárov žľab, Predná Bednarzova lávka SV stena do Hlinskej doliny (aj Martin Horvát, Zdeno Žuffa), Terianska veža SV stena do Hlinskej doliny, Východný Mengusovský štít S stenou k Czarnemu stawu (aj Martin Horvát, Zdeno Žuffa), Predná Garajova lávka SV stena do Hlinskej doliny, Prostredný hrot priamou líniou V stenou do Malej Studenej doliny, Diablovina Z stenou do Mlynice, Prostredný Mengusovský štít J stena do Hincovej kotliny, Malá Kôpka JZ kuloár do Mengusovskej doliny, Žabia veža JV stena cez Tylkovu štrbinu do Kotliny pod Žabím koňom, Ľadové dolinky zo Sivého sedla, zlanením cez ľadopády (Ján Kořínek, Maroš Červienka), Žabí vrch Javorový JV vrchol SV stenou do Žabej Javorovej dolinky (Ján Kořínek, Ján Korenko, Maroš Červienka).
Najťažšou lyžiarskou líniou v Tatrách je pravdepodobne Ľadový štít JV rampou do Malej Studenej doliny. Prvý kontinuálny zjazd tejto línie sa podaril Rasťovi Peťovi.
Niektoré výkony v extrémnych zjazdoch sú dobre zdokumentované na stránkach časopisu Horolezec. Zážitky z niektorých zlyžovaní významne doplňujú prierez extrémnym lyžovaním. Nájdete ich medzi priloženými dokumentami.
Veľmi dobré výkony v spojení lyže + lezenie čiže v skialpinizme, dlhodobo robí aj známy horský vodca Róbert Gálfy kombinované aj s lezeckými výkonmi ako okolo Hlinskej veže, Štrbského či Litvorovho štítu. Svoje výkony zverejňuje spravidla na facee booku. Jeho športovú kariéru si môžete prečítať vo foto dokumentoch.
Smerovanie súčasného skialpinizmu jasne naznačuje aj horolezecká túra 5 horolezeckých fainšmekrov začínajúca na Hrebienku (apríl 2021). Na lyžiach vyšlapali a následne vyliezli Grószovými ľadmi na Slavkovský štít s lyžami na batohoch. Pre zostup využili výborné podmienky Kráľovského žľabu a zlyžovali späť na Hrebienok.
Sprievodca extrémnych zjazdov
Na vytvorení lyžiarskeho sprievodcu s tématikou extrémnych zjazdov začal pracovať niekedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov Jozef Javorský. Jeho snaženie však prerušila jeho predčasná smrť v lavíne z Kvetnicového hrbu v apríli 1995. Nasledovníkom bol B. Štofan, ktorý vydal sprievodcu pre Dolinu Bielej vody, Skalnatú a Malú Studenú dolinu ako už bolo spomenuté.
Najlepší prehľad o zlyžovaných extrémnych terénoch (fotografie, popis, zakreslenie zjazdu v teréne, obtiažnosť) uvádzajú webové stránky Mira Peťa - Sprievodca a Ivy Filovej Sikulovej - mountains, skiing and climbing. Nájdete tam aj možnosti extrémnych zjazdov v Západných Tatrách (Jakubina, Klin, Baranec, Baníkov, Ostrý Roháč...), v Nízkych Tatrách (Dereše, Chopok, Ďumbier, Skalka, Chabenec), Veľkej Fatre (Krížna) či v Malej Fatre (Steny, Chleb, V. F. Kriváň...). Sú to vcelku aktuálne informácie o tom čo sa v nedávnej minulosti lyžovalo aj čo sa v súčasnosti lyžuje.
Uvedený prierez výkonmi extrémneho lyžovania a horských prechodov obdobia do roku 2021 je stručným prehľadom toho čo sa v tejto činnosti v období cca 50 rokov udialo. Otázku počtu a náročnosti zjazdov ponechávam na názor čitateľa. Veľa mien a ich výkonov zostáva natrvalo ukrytých v skialpinistickej komunite, ktoré pozná len úzky okruh priateľov a známych. Jedným z dôvodov je nesúlad vykonávania tohto odvetvia športu s návštevnými poriadkami národných parkov na Slovensku. Napriek snahe SHS JAMES sa ani do súčasnosti nepodarilo vyviesť túto činnosť z akejsi „ilegality“ napriek tomu, že sa o nej všeobecne vie.
Hráme tu akúsi hru dvojtvárnosti – iné medzi sebou a iné oficiálne na verejnosti. Táto situácia je veľkou brzdou v spoločenskom uznaní kvality výkonov v tomto odvetví športu, spôsobuje roztrieštenosť komunity skialpinistov, možnosti vzájomnej spolupráce napriek tomu, že uvedené výkony nespôsobujú fyzické poškodzovanie či ničenie prostredia národných parkov. Mnohí to vidíme desiatky rokov priamo na živote prírody ako celku.
Vytvorenie kompletnej databázy zlyžovaných terénov so všetkým čo k tomu patrí môže byť tak len zbožným prianím širokej komunity skialpinistov.
Späť na Výkony Stanislav Melek a kol.: Príbeh zvaný skialpinizmus Extrémne zjazdy na Slovensku
4 /4